Konečne sa dostávam k blogu o mojom pôrode č.3, z ktorého vzišlo jedno krásne, okaté, šikovné dievčatko, ktoré vyzerá ako jeho otec. Čo už, nie je mi súdené mať dieťa, ktoré by malo niečo zo mňa.

Takto Vám poviem: niekedy rozmýšľam, či tie moje deti nie sú mojou karmou za všetky prebdené noci na diskotékach a afterkách. Viete, že si život povedal: Heeeeej, pitie do rána a žúrovanie Ti išlo, čo? Naaaa, tu mááášššš, keď sa Ti to ponocovanie tak páčilo :-D

Prvý mesiac prázdnin za nami, a poviem Vám, že to bol dosť hustý mesiac. Som veľmi spokojná :-)

Ako tak pozerám, blog som nepísala pekne dlho.

Po mesiaci odsávania sopľov, vysokých teplôt z tých zasraných zubov, dopovania deťmi vitamínmi, mucosolvanom a občasnými psychickými zrúteniami som opäť tu , a idem Vám napísať o Alžbetke.

Prečo sa mesiac september nevolá sopeľmber, október virózer a november pičituer.

Sľúbila som Vám blog o škôlke, tu je :-)

Dlho som sa neozvala. Sorry. Také zvláštné týždne sú za mnou. Ale zhrniem Vám nejako v skratke do pár bodov, čo sa za tie 2 mesiace stalo.

Aby som sa dostala k pointe, dovolenka bola ÚŽASNÁ! A aj napriek tomu, že som si myslela, že sa tam za 10 dní s deťmi zbláznime, bolo to práve naopak. Ostali by sme ešte týždeň.Teraz sľubujem, že neklamem - my sme naozaj došli z dovolenky oddychnutí. Aj napriek tomu, že všetci ( alebo väčšina) tvrdí, že sa to s...

A je to tu. Prvá dovolenka pri mori s dievčatami. A že sme odvážní, lebo sme to rovno bookli na 10 dní. Už po 2och sme vedeli, že stačilo aj 7, ale čo už :-D

Neviem ako to máte Vy, ale ja som neplakala pri pôrode, tesne po tom, ani doma, ani vôbec z nejakého emočného návalu lásky a eufórie, že som mama.

Dnes mi prišiel paušál, a keď som videla tú sumu, hneď sa mi spomienky na náš predlžený vikend v Belehrade vynorili, akoby sme prišli včera, a nie pred dvomi týždňami :-D

No, Fénix vstával z popola. Potom odišiel na 2 týždne s dcérami na východ a myslím, že zas padol. Ale dá sa odolať domácemu segedínu s domácou knedľou? Nedá. A domácim bryndzovým haluškám? Nedá! Čerstvému pečivu s domácim medom, džemom? Nedá!!! Aj sa bojím odvážiť.

Keď sme pred rokom a pol mali predmanželskú prípravu, môj manžel - ateista jak hrom, odpovedal farárovi na otázku v koho/čo verí: v Odina! A mňa olial studený pot a predstavovala som si, ako vysvetlím mame, že sa musíme zobrať na úrade, lebo nás farár už zosobášiť nechce.

Pomaly, ale isto. Konečne som začala cvičiť. Normálne, s trénerom. Momentálne je to len piatky, plus doma sama. Ale poviem Vám to je paráda.

Vravím si, mohla by som už napísať niečo, veď som už dlho nedala von článok. Ale pravdupovediac nenastala žiadna zmena ani vzrušenie v našom živote.