VO ŠTVORICI PRI MORI

A je to tu. Prvá dovolenka pri mori s dievčatami. A že sme odvážní, lebo sme to rovno bookli na 10 dní. Už po 2och sme vedeli, že stačilo aj 7, ale čo už :-D

Veľmi som chcela, aby sme leteli, aby sme oskúšali, ako to dievčatá zvládnu, a hlavne, aby sme nemuseli riešiť v týchto horúčavách jazdu autom. Ale, nevyšlo. Nakoľko sme obmedzený časom kedy manžel môže, na náš termín nám nevychádzal žiaden letecký zájazd. Resp. zväčša Egypt a to som zatrhla hneď, lebo dievčatá sú ešte malé, a keby tam začali grcať, alebo hnačkovať, zrútim sa ako prvá do 2 minút.

A tak sme teda tu. V Chorvátku, ako inak. Legendy o bielych ponožkách v sandáloch ožili. Prenosné chladničky na plážach tiež. Niektoré veci sa proste nemenia. Sú nikdy nekončiacou istotou.

Chorvátsko autom sme mali ako úplne poslednú možnosť a trvala som na tom, že jedine ak do hotela s bazénom. Vedela som, že deti celé dni pri mori nevydržia a že možno do mora ani nevlezú - čo sa aj naplnilo. Kto hľadá ale nájde a tak sme našli krásny 4*hotel s polpenziou za super cenu. Bookli a o 3 dni sme odišli.

K ceste autom sa neviem ani či mám vyjadrovať. Tie stavy mysle, ktoré mnou preleteli počas cesty by boli pre psychiatra balzam na dušu :-D Hraničné prechody boli ok, mali sme ECN, takže sme prešli v podstate hneď, ale toľko havárií a prác na ceste, že sme stali každú chvíľu v nejakej kolóne.

Môj sen, že dievčatá prespia skoro celú cestu, keďže sme vyrážali o 4:15 sa rozplynul o pol 7 keď otvorili oči. Na hotel sme dorazili o 13tej. Kurva, dlhý čas.

Viem, že sa to nemá, ale vždy, keď sme stáli v dlhej kolóne, že sme sa nehýbali som vybrala jednu zo sedačky, aby sa trochu ukľudnila. Nešlo o to, že vrieskali, alebo plakali, ale bolo im proste dlho sedieť.

Plakali len jeden úsek, kedy ALžbetka bola unavená a nevedela zaspať a Anička plakala, lebo chcela spať a aj by zaspala, keby neplakala Alžbetka. Bludný začarovaný kruh. Vtedy sa môj mozog prepína do divného módu a stáva sa zo mňa taký animátor, že naozaj by sa mohli hambiť aj tí z Hydrotouru :-D

Grimasy, spievanky, ukazovačky, skakáčky, vymyslené nové hovorové jazyky, proste ideš. Buď tie deti ukludniš a zabavíš, alebo sa zblázníš vravím si. A tak sme to nejako zvládli. Ale cesta bola úmorná. To teplo, kolóny, oblečenie prilepené na tele. Nikdy som si tak neužila sprchu, ako keď sme sa ubytovali.

Hotel je krásny, izbičku máme malú. Sme taká 4členná rodina v malej garzónke bez kuchyne, ale nakoľko sa v nej len sprchujeme a spíme nie je to až také zle.

Strava je výborná, povedala by som, že až nechutne výborná a predstava, koľko zase priberieme nás prinútila včera si ísť aj zabehať.

Detský bazén, veľký bazén, vnútorný detský kútik s animátormi, večerný program pre deti. Pláže sú všetko blízko hotela do 15minút pešo, ale vie Vás tam odviezť aj golfový vozík. S ním sme šli dnes a bola to taká pekná výhliadková jazda cez mesto. Hotel je pri promenáde, takže výhľady naozaj krásne.

Sme tu dnes len 4.den, takže nás ešte 6 čaká a určite Vám ešte napíšem jeden článok. Ale musím sa s Vami podeliť o nádherný zážitok z nedele pri raňajkách.

Vedľa nás sedela taka ruská rodinka. Vydedukovala som, že je to syn s otcom a so svojimi manželkami, ktoré boli cca v rovnakom veku. Obaja mali aj deti. Ten najmladší z nich sedel v detskej stoličke a jedol raňajky. To by nebolo nič, ale po asi 20 minútach, keď sa vrátila jeho mama s raňajkami, ktoré si konečne vybrala, jej ,,svokra'' niečo vysvetľovala a ukazovala na malého.

Vravím si, čo sa jej nepáči, že neje raňajky? Alebo, že občas zazjape? A tak pozerám po dlžke jej ruky na čo ukazuje a zrazu vidím, ako malému steká hovno po nohe až na zem. Tvárila som sa empaticky, že teda je to dieťa, môže sa to stať, ale poviem Vám, že v duchu som sa strašne rehotala. To hovno bolo naozaj všade a legenda vraví, že tá stolička je vyhodená niekde na skládke, lebo neverím, že by niekto z personálu bol ochotný toto čistiť.

Takže aj také nehody sa stávaju, ale čo už. Keď musíš tak musíš, žalúdok sa nepýta :-D Ponaučenie, ktoré som si zatiaľ z tejto dovolenky vzala je, že na cestu si pribaľ aspoň malé prosseco, ak nie si šofér, a dieťatu poctivo vyberaj raňajky, aby ho neprehnalo.