SOPLE SEM, SOPLE TAM

Minulý týždeň má trošičku opäť mykalo v kútiku, lebo Alžbi chytila opäť od Aničky sopeľ, ktorá ho chytila opäť neviem kde. Lenže Alžbeta hneď kašeľ, priedušky a od kedy nás v jej troch mesiacoch vystrašili, že má nábeh na zapál pľúc a ja som si predstavila ako sme v nemocnici, som v tomto trošku stresžienka.

Ale chválabohu, všetko ok. Vraj tieto macaté detičky sú na to náchylnejšie. Takže ak správne prepočítavam, tak o mesiac je to tu zas :-D

Posledné dni mám ale pocit, že Alžbi je novodobý Falko. A jej zuby, brucho a sople sú náš Nekonečný príbeh. Od prvej spánkovej regresie je to proste o ničom. Od decembra spala asi 4x dobre cez deň a 3x v noci. Bilancia lepšia akoby nespala dobre ani raz, ale je to aj tak na dve veci.

Keby nemala 10kg a ja ochabnuté svalstvo bolo by to možno lepšie. Beriem to ale ako výzvu, že naozaj už musím začať pravidelne cvičiť, lebo to nosenie na rukách je už bolestivé. Keď ju ale držím na rukách aspoň necítim ako sa mi trasú. V minulom živote tam boli bicepsy, vypracované bicepsy. A ja dúfam, že ich tento rok nájdem zas.

Včera v noci sa chceli nosiť obe. Alžbeta lebo neviem a Anička, lebo Alžbeta ju budila a nevedela zaspať. Logistika zlyhala. Obe nosiť - nemožné. Ak položíte jednu, a vezmete druhú, tá prvá začne plakať, takže tá druhá nezaspí. Ani keby ste ju neviem ako nosili na rukách. Prepočítavam... Výpadok signálu...

Záchranou bola moja mamina, u ktorej sme na ,,prázdninach''. Vzala Alžbi, Aničku ja a na chvíľu nastal pokoj. Ozaj na chvíľu.

Čo ma ale teší je, že som si pred odchodom na prázdniny konečne vytriedila skriňu, upratala rolldor a kuchynské skrinky. A 270x pekne poukladala police s oblečením a trenkami aj mužovi. A neviem vlastne načo, keď mu to opäť nevydržalo ani 24hodín. Ako povie mi niekto čo je do kelu ťažké na poskladaní oblečenia ako človek a uložení ho na miesto? Ale aby som len na ňho nekydala - väčšinu špinavých veci hádže (konečne) do koša na pranie.

Dobre čítate ženy: DO. Nie na, nie k, nie vedľa ale DO. Viete, čo som raz spravila? Ponožky a tričko, ktoré hodil na zem vedľa koša na pranie, som mu vyhodila do komunálneho odpadu. Po čase som sa priznala. On si to ani nevšimol, lebo ma milión veci,. Poviem Vám ale, že ten pocit, ako som mu tie veci drbla do koša na komunál bol neopísateľný. Skúste to niekedy, keď budete mať na hovno deň. Polepší sa Vám - zaručene :-D

Čo ma ešte irituje sú jeho trička s citovým vzťahom. Mávajú to aj Vaši chlapi? To sú tričká, ktoré majú minimálne 10 dier, 5 nevyprateľných fľakov, ale pri zmienení, že ich vyhodím dostáva do tváre divnú farbu a zväčšuje sa mu žila na čele. ,, Nemôžeš ich vyhodiť, mám k nim citový vzťah!' Akože dobre, veď nebudem raniť jeho city, ale čo toto je za somarina! Musím to spraviť nejak systematicky.

Za posledné dva týždňe som prišla na to, že:

- 15minutová jóga na ráno je super, ale na môj chrbát nestačí, takže naozaj po príchode domov začínam makať. Musím si ešte vymyslieť nejaký darček za odmenu, ak sa dám dokopy, aby som mala motiváciu.

- Časový harmonogram presne na deň nie je ozaj momentálne možný, takže budem musieť piť poobednú kávu neskôr, aby som mohla pracovať na svojich veciach po večeroch. Myslím, že už iba taký polrok a bude to zase super. Aj Anička začala spávať až v roku ako človek.

- Z Aničky sa stal mentor. Keď som vytočená, príde za mnou a rukami mi naznačí, že sa mám ukludniť. Ešte k tomu povie: mama, kľud. Budeš v poriadku. Akože akokoľvek môžem byť nasratá, v tej chvíli ma odzbrojí.

- Alžbetka má 4 zuby - už len 16 a bude spinkať ako Ruženka. Jedine, žeby nie.

- neupustiť od mojich denných obyčajov, je základom pre moje mentálne zdravie (a taktiež pohár vína). 

Už plače Falko. Tak ja idem.