PRVÝ MESIAC PRÁZDNIN ZA NAMI

Prvý mesiac prázdnin za nami, a poviem Vám, že to bol dosť hustý mesiac. Som veľmi spokojná :-) 

Začiatok prázdnin sme hneď oslávili spoločnou túrou s deťmi v turistických nosičoch.

Túra to bola krátka, tuším 7km, ale o to intenzívnejšia. Rozdiel medzi Alžbetkinými 14,5kg a Aničkinými 15,9kg bol zanedbateľný. Aj keď som mala pocit, že úplne v pohode si nesiem hore jednu, dole druhú, zistila som, že to bol ojeb :-D 

Na druhý deň ma tak boleli kĺby, že som chcela byť Barbie a vydrbať si nohy preč, nechať ich odpočívať na parapete a potom si ich zase niekedy napojiť naspäť. Ale ok, chcela som aktívne leto, mám ho mať. ( krava sprostá som :-D ) 

Stihli sme aj Alžbetkine druhé narodeniny :-) Oslávili sme ich v kruhu krstných rodičov a myslím, že to bolo dokonalé. Boli sme opekať, potom sa kúpať, bola torta, bolo jedlo, boli najbližší. Alžbetke sme podľa mňa nič lepšie,  ako bazén, jedlo a nás, nemohli dopriať.

Anička skonštatovala, že chce tiež taký krásny narodeninový deň ako mala Alžbetka :-) Len u nás v BA je akosi jeseň, tak neviem, či sa nám ta opekačka a kúpačka podarí, ale určite niečo vymyslíme :-) Jej narodeniny - štvrté, nás čakajú tento týždeň. 

No a dva týždne sme strávili u našich na východe – klasicky :-)  Anička mala prvýkrát stav, že každý druhý deň fňukala, že jej chýba tatko. Prišla som na to, že to miestami nebolo ani o tatkovi, ako o jednorožcovi – plyšákovi, ktorého si zabudla doma. Ale samozrejme, keď sme došli domov a bola už jeden deň s tatkom, chcela sa zas vrátiť k našim :-D Paskuda.

Prázdniny u našich milujem, to nie je tajomstvo. Moje deti sú tam šťastné, vracajú sa plné zážitkov, trávia čas so svojimi bratrancami a sesternicami, a my ako rodičia sme najšťastnejší, keď sú naše deti najšťastnejšie, veď to poznáte :-) 

Boli sme inak aj v kontaktnej ZOO v Liptovskom Mikuláši. Určite odporúčam. Máte to ako celodenný výlet a je to perfektné. Anička doteraz rozpráva o tom ako kŕmila medvede a ako bola v klietke s tigrami ( nebojte, nebola priamo v tej istej ako tigre). Je to naozaj super.

Aj napriek tomu ale, by som akože vedela nájsť pár chýb :-D O ,,kríze'' , ktorá prichádza cca na 6.ty deň z generačného rozdielu, pomlčím. To o tom potom možno niekedy :-D Ale napíšem Vám v čom vidím výhody domu a výhody bytu :-D

Výhody domu a zahrády:

• Aj v najväčšom letnom teplotnom pekle si nájdete vždy,  či už v dome,  či na dvore,  nejaký kúsok tieňa, kde sa dá prežiť
• Deti majú výbeh a dokážu hodiny lietať hore dole po dvore
• V prípade zlého počasia sa vedia úplne v pohode vyšantiť aj dnu, keďže je priestoru habadej

Výhody bytu:

• Deti máte pod dohľadom
• Všetko máte po ruke a nemusíte stále chodiť hore, dole schodmi
• Nemajú v byte trampolínu, hojdačku ani elektrické autičko a tak sa nemajú na čom hadať :-D

Ja som bola tak unavená :-D Už som za tie roky naozaj meščucha ako sa povie :-D Akosi sa v takomto priestore strácam. Som veľmi zvedavá, ako si raz poradím vo vlastnom dome :-D Budem si ho musieť navrhnúť nejako inak..hlavne jednopodlažne :-D

A možno nie som meščucha, len mrochta lenivá, ktorá už nie je zvyknutá behať po schodoch.A už keď sme pri tej lenivosti. Na jiujiutsu teraz nie je čas, lebo stále niekde sme, stále niekde cestujeme. Ale začala som cviciť doma. Našla som nejakú babu, ktorá v podstate cvičí – tancuje – trvá to cca 20 minút v priemere, takže baby to so mnou odhopsajú tiež.

Anička bola trošku nešťastná, že prečo teta nepočúva Kaliho, lebo teraz je na vrchole svojho fanúšikovania voči nemu, ale tak nejako to spracovala :-D Takže toľko dievčatá ( a chlapi).

Prázdniny si užívame. Čaká nás ešte dovolenka pri mori, chata s celou rodinou, a pomedzi to všeličo iné. Pri predstave, že príde september a zase pôjde Anička do škôlky ma trochu pichá pri srdci. No dobre, nie trochu, trochu dosť. Myslím, že v septembri pôjdem zase odznova s celou emočnou horskou dráhou ako aj min.školský rok :-.D

Tak verím, že aj Váš júl bol perfektný, či už boli deti v škôlke, lebo chodíte do práce, alebo ste boli na dovolenke, alebo ste s deťmi doma. Užívajte si každú spoločnú chvíľu :-)

Bokeky.

Na záver pridávam pár Aničkiných hlášok, ktoré ma pobavili. 

1, Manžel: pozoooor, to je sršeň....Anička: šibe Ti? To nie je šušeň 

2, krik z obývačky: Alžbetka, dávaj pozor, šak dzigneš z gauča

3, On mi normálne drbol po hlave

4, Mama, pusti mi Kaliho, tú moju. Nebudem počúvať tieto sračky, čo idú v rádiu