PREMENUJME MESIACE

Prečo sa mesiac september nevolá sopeľmber, október virózer a november pičituer.

Poznatky za posledné 2 týždne sú nasledovné:

1, virózy môžu byť aj dvojfázové - vraj

2, zrážanie teploty telo na telo je pre mňa najväčší objav sveta

3, keď má Vaše dieťa 3x za 7 dní teploty v intervale 2 dni má, 2 dni nie, tak sa Vám zdá, že tu teplotu má, aj keď nemá

4, vlastne sa Vám zdá, že všetci majú teplotu

5, neviem si predstaviť sopeľ, ktorý nie je zelený

6, nadýchnúť sa a vysrať sa na všetko je strašne vzácny dar - objavte ho v sebe

Asi vyzerá, že nič nerobíme, len soplíme, ale je pravda, že Anička sa držala až do jesenných prázdnin excelentne. Takže skôr zo mňa hovorí zúfalstvo, lebo mám pocit, že za posledné dva týždne dobehli s Alžbetkou celú jeseň.

U Alžbetky to bolo veľmi zvláštne, keďže teplotovala jak pani. Dva dni s teplotou, dva dni bez teploty. Tie posraté trojky sa jej prerezávajú už 3.týždeň. A stále nič! A keď sa konečne prerezal ďalší zub - bola to stolička, nie trojka. Takže čakám, čo ešte tie zasrané zuby prinesú.

Koľko sa natrápia deti a my, kým povyliezajú, aby následne mohli vypadnúť a zase narásť nové..Aká somarina, že? Ale tak inak to nebude, a tak si vravím, že druhá šanca, aby sa baby o zuby starali ešte lepšie ako o tie mliečne. Pokiaľ teda nechcú byť zubárkami, tak by som im aj radila. Lebo po platení liekov a vitamínov v lekárni je zubár druhá najdrahšia položka v našom rozpočte.

Takže takto fajnovo sme sa mali posledné dni. O tom, že som ochorela od nich aj ja, ale nie je kedy sa vyliečiť, lebo stále okolo nich, ani nevravím. Veď každá to poznáte. Ako vždy som ale zdrhla k mojej mamine, lebo tam je stále istota väčšieho kľudu. Vždy sa má kto deťom venovať a ja tak viem aspoň v kľude si vychutnať cigaretu, keď som s nervami na konci :-D

Konečne som teda videla aj môjho najmenšieho synovca a užila som si ho teda do sýtosti. Bože, už som aj zabudla, aké maličké tie novorodeniatka sú. Jasné, že vždy, keď som ho mala na rukách, mi začala tancovať maternica a najradšej by hneď zasiala nový život :-D

Ale o pár minút na to sa ozvalo mamaaaaaa, maminaaaaa...plus rev menšej, nejaké šarvátky medzi nimi a hneď pekne maternica dala neutrál a už sme zase v pohode. Na nejaký čas určite.

No a keďže moja obľúbená veta a životné motto znie, že život je v rovnováhe a vždy sa k mínusom pridruží nejaké plus, tak teda Alžbetka sa nám konečne sama stavia na nôžky. Už som to tu okrajovo spomínala v nejakom článku pred, že s ňou cvičím Vojtovku a chodíme na rehabky. Má totiž hypermobilitu, zavalitú postavu a strašne mavpičistickú povahu. Takže v určitom bode začala meškať a ide si svojim tempom.

A týmto vlastne načnem do ďalšieho článku. Už som chcela napísať dlhšie o tom, ako sme všetci nastavení na tabuľky, parametre, a akonáhle trochu viac od tej danej krivky niekto vybočuje, všetci začnú ľútostivo pozerať, alebo sa radšej ani nepozerajú.

Ale všetky moje emócie a pocity, s ktorými bojujem, ale ktoré som si aj nechala akosi vsugerovať od iných v rámci celej tejto Alžbetkinej ,,mimotabuľkovej'' vývojovej etapy Vám spíšem nabudúce, keď bude viac času, aby som to celé nejako usporiadala.

Bošteky.