PôROD 3 A JABLONSKÉHO VÍŤAZSTVO

Konečne sa dostávam k blogu o mojom pôrode č.3, z ktorého vzišlo jedno krásne, okaté, šikovné dievčatko, ktoré vyzerá ako jeho otec. Čo už, nie je mi súdené mať dieťa, ktoré by malo niečo zo mňa.

Ale teda poďme po poriadku. Hneď na začiatok Vám poviem to najdôležitejšie: strašne ma ojebali! Na poradni mi povedali, že malá bude mať tak max. 3,5kg a keďže predchádzajúce dve dcéry mali cez 4,  vravím si: mega! Tretí pôrod za 5 rokov, niečo cez 3kg...prídem, kýchnem a malá je von. Hahaha.. Agátka bola najťažšia, najdlhšia a trochu modrá.

Prenášanie deti je moje hobby a vždy sa vypýtaju, až keď mi hrozí hospitalizácia. Naozaj mi bolo jedno, kedy sa malá vypýta, len jeden dátum mi nevoňal a to 05.05., pretože som krvopotne každú nedeľu bojovala za screentime na Letsdance a práve 05.05. šlo finále.

Hádajte, kedy sa malá vypýtala! Presne, keď začalo finále, som kráčala dolu schodmi do výťahu s kontrakciami. Ale keďže som bola v tom, že prídem, kýchnem a mám pokoj, verila som, že stihnem minimálne tretí tanec a rozhodnutie. Hahaha po druhé.

Nepravidelné kontrakcie mi už začali zo soboty na nedeľu, a v nedeľu ráno to už bolo všelijaké. Bola som vyčerpaná, unavená, frustrovaná a o 20kg ťažšia. Prvýkrát som šla rodiť naozaj vyčerpaná. A keď mi na príjme povedali, že som na 4 prsty, skoro som sa rozplakala. Vravím, prepichnite mi vodu, ja chcem stihnúť Lets dance! A tú vodu mi potom aj tak prepichli, pretože malá sa šantila ako besná, a tak to bola jedna z ciest, ako sa ukľudní. A aj sa ukľudnila.

Pred 21vou sme boli na Antolskej, príjem, monitor, klystír, a od 22hej každé 2 minúty kontrakcie. Čas bežal..Jablonský tancoval a ja som pre injekciu, ktorú mi pichli do zadku na uvoľnenie svalov, mala zahmlené pred očami, takže som na display ani nevidela. Po ďalšom kuknutí mi povedali, že som na 6 a ja som začala mať naozaj nervy, že prečo to nejde rýchlejšie.

Našťastie bola v pôrodnej miestonosti šatka, na ktorú ste sa vedeli zavesiť a uvoľniť si chrbát, takže manžel to zvládal úplne super. Veľmi mu to pomáhalo :-D O 23 som už naozaj pičovala, pretože kontrakcie som mala podľa mňa aj každú minútu, triasli sa mi už nohy, ruky a už som mala miestami pocit, že to nezvládnem. A k tomu ten Lets dance... dpč.

Ale zrazu, tesne pred 23:30 došla pôrodná asistentka, ktorá povedala tú neskuktočnú vetu: Rodíme! A ja som tlačila, a nechápala som, prečo to nejde ľahko, keď mala byť Agátka maličká. A asi som sa aj pokakala. Neviem. Bolo mi to jedno. Bam. Vidím vlasy. Bam. 23:36 bola Agátka von. Pupočnú šnúru mala takú krátku, že ledva mi ju dali na brucho :-D Presne si pamätám ako som cez zuby z posledných síl povedala manželovi, že nech si tú pupočnú prestrihne, lebo toto je môj posledný pôrod.

Bola trocha modrá, ale o pár sekúnd sa rozplakala a mňa raz zas opäť zalial ten neskutočný pocit šťastia. Jej miery 4170g a 54cm sa diametrálne odlišovali od toho, čo mi povedali a čo som čakala, ale nevadí. Dôležité bolo, že bola v poriadku a konečne s nami.

Potom som  vyfľusla placentu, pichnli mi ešte injekciu, lebo som krvácala asi viac ako by sa im páčilo, a súbežne s tým, ako mi pôrodná asistetka robila 2 stehy, ktoré mi Agi spôsobila, vyhlasovali, že Lets dance vyhral Jakub Jablonský s Eliškou, ktorí boli moji najväčší favoriti od začiatku. Stihla som aspoň to vyhlásenie pozrieť na Instagrame :-D Tak v podstate dobre..Aj vlk sýty, aj ovca bola celá :-D

Musím povedať, že všetky tri pôrody boli super, aj keď tento bol pre mňa najnáročnejší. Ale každá z Vás, ktorá má viac detí vie, že tá vyčerpanosť sa každým dieťaťom násobi. A ja aj tak nechápem, ako som dokázala do 8. mesiaca s Alžbetou cvičiť, dvíhať ju.  Tento bol pre mňa ale náročnejší aj preto, že som nebola dobre nastavená psychicky. Keby som vedela, že ma opäť čaká vypudenie dieťata, ktoré ma cez 4kg, vedela by som, že to nebude easy a bola by som pripravená ešte na niekoľko hodinový boj.

A pre tie, ktoré zaujíma, či som mala epidurálku, tak nie, nemala. Nie preto, žeby som proti nej niečo mala, ani preto, aby som si dokázala, že som Xena. Mám v sebe jednoducho zakódované, že epidurálka sa zväčša končí cisárskym rezom.  Ja viem, že to nie je pravda, ale neviem to v sebe akosi zlomiť. A nie, nemám nič proti cisárskému rezu. Tiež je to pôrod a do každého pôrodu som šla s tým, že aj mňa to môže čakať a že aj to je možnosť, ako priviesť nového človeka na svet. Ale vzhľadom na to, že nemám babku poblízku, bola pre mňa predstava zotavovania po cisárskom reze nočná mora. Dúfam, že má chápete.

A teda rodila som na Antolskej, za každým. A keby mi ešte niekedy preplo a rodila by som znova, bolo by to opäť tam, pretože tam sa cítim bezpečne, pokojne a plne dôverujem od  upratovačky až po primára každému personálu na pôrodnickom oddelení. A aj vyzuálne je to už lepšie, ako to bolo pred 5mi rokmi.

Anička s Alžbetkou boli pozrieť sestričku, cez sklo, hneď na druhý deň. A aj po polroku sa na ňu pozerajú rovnakým láskavým pohľadom, ako keď ju videli prvýkrát. Aj napriek tomu, že ich už ťahá za vlasy a kúše do palcov tým jedným zubom, ktorý jej vyšiel.

O 600 nedelí a mojom maximálnom hormonálnom rozpoložení, odpornej mastitíde a všetkému čo nasledovalo po pôrode napíšem nabudúce. :-)