O VŠETKOM A O NIČOM
Ako tak pozerám, blog som nepísala pekne dlho.
Ale viete čo? Akosi nebolo o čom, resp. nebolo času, alebo som to nemala ako prioritu? Niečo z toho si vyberte :-D
Svojím spôsobom ale naozaj nebolo o čom. Vianoce sme prežili klasicky doma a potom u našich Silvestra. Prelom roka bol klasický, ako to s deťmi býva. Ale samozrejme predsavzatia boli. A dala som si len jedno. ŽIŤ.
Koncom roka som sa dostávala do štádia, že som chcela od seba strašne veľa, ale nešlo to, a tak som bola zo seba sklamaná a životom frustrovaná. Potrebovala som si nájsť balans a tak som sa po Novom roku pustila do jeho hľadania.
Naložila som si teda na plecia len toľko, aby ma to posúvalo v práci a sebarozvoji vpred, ale zároveň, aby ma nesplnenie týchto cieľov nedostalo do pocitu sklamania.
Prestala som očakávať od mojich detí, že budú spolupracovať, spať či čakať, kým si ja niečo urobím na počítači, v tichosti pri hračkách. A taktiež sa učím nečakať od manžela, že ma bude počúvať a nebude mu potrebné veci zopakovať 30x. Proste je rybička Dory.
Alžbetka stále samostatne nechodí, aj keď (dúfam) už nemáme ďaleko. Ale nepríjemná je stále rovnako :-D Takže som hľadala spôsob ako fungovať tak, aby som stihla byť aj mama, aj manželka, aj efektívna v práci, aj mala čas na seba a kamošky. Teraz keď to píšem, je mi až smiešne, koľko my ženy musíme zmanažovať úloh :-D
Ale myslím, že sa mi to už celkom darí. Ešte musím vymyslieť, kde nájdem čas na prerobenie webu, lebo sa mi už nepáči. A kde nájdem čas na usporiadanie súborov v počítači, mobile, harddisku a taktiež fotky by som chcela dať do laty. Ale tak ešte je čas do konca roka :-D
Začala som dokonca cvičiť. Konečne! Ďakujem manžel, že si mi zaplatil tréningy a ja sa tým pádom nemám na čo vyhovoriť. Začala som chodiť na BJJ a poviem Vám, že ma to brutál baví! Konečne som našla niečo, kde naozaj viem vypnúť hlavu. Proste začne tréning a moja hlava vypína a to je najviac, čo sa mi môže diať. Psychohygiena ako má byť.
No a čo sa týka deti. Anička chodí už niekoľko týždňov do škôlky bez slzičiek. Takže sa veľmi teším. Jej obľúbené vety sú: Nechaj ma na pokoji. Teraz si ma nasrala. Vôbec ma nepočúvaš. Odíď. Obľúbené jedlo sú čokoguličky s mliekom. Obľúbené nadávky do kelu, do piky, ty vole. A obľúbená pesnička Kali – Je mi...a Rytmus s Kmeťom Asal.
Alžbetka zato ráno plače, keď Aničke kývame, ale doma sa ukľudní. Jej obľúbené vety sú niečo v štýle. Ojfkdl toto jhju boďo boďo. Obľúbené slovo ako inak ham ham. Obľúbené jedlo všetko zaradom bez výnimky. Obľúbené nadávky nemá, pretože keď ju niečo naštve rovno to rozbije, alebo keď ju nazlostíte Vy, rovno Vám jednu čapne. Nesere sa proste. A pesničky majú obľúbené rovnaké
A čo ja? Moje obľúbené vety ani nadávky Vám radšej písať nebudem. Obľúbené jedlo nemám ale za to seriály áno :-D Okrem Nemocnice pribudla Mama na prenájom. A najviac milujem, keď si v nedeľu večer sadnem k Lets Dance a celé to rozoberám na whatsappe s mojou Vandou. Ja neviem akože, prečo sme neni normálnou plnohodnotou súčasťou tohto programu!
Takže vidíte, moc sa toho nezmenilo. Ale dúfam, že moje blogy budú pribúdať častejšie a budem sa snažiť, aby stále bolo o čom. Aspoň sa Vám pripomínam na sociálnych sieťach videami zo života :-D Aby ste nezabudli, že ružový oslík je stále aktívny :-D
Veď som si kvôli Vám zaplatila balík microsoft na ďalší rok, pretože po poslednej aktualizácii softvéru mi akosi prestali fungovať. No čo už :-D
Bokeky.